Lepšie je byt poníženého ducha s pokornými ako delit korist s pyšnými.
Clovek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zarucuje pred svojím blížnym.
Zažmuruje svoje oci vymýšlajúc všelijakú prevrátenost, svierajúc svoje rty vykonáva zlé.
Ako drahokam býva úplatný dar v ociach toho, kto ho berie; k comukolvek sa obráti, darí sa mu.
Ten, kto pozoruje na slovo, najde dobré, a ten, kto sa nadeje na Hospodina, je blahoslavený.
Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hladá skrúšenie.
Ozdobnou korunou sú šediny; najde sa na ceste spravedlivosti.
Ten, kto prikrýva prestúpenie, hladá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlucuje priatelov.
Ten, kto je múdreho srdca, volá sa rozumný, a sladkost rtov pridáva naucenia.
Lepší ten, kto je pomalý do hnevu, ako silák, a kto panuje nad svojím duchom, ako ten, kto zaujal mesto.
Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako co by niekto blázna sto ráz nabil.
Rozum je pramenom života tým, ktorí ho majú; ale káznou bláznov je bláznovstvo.
Los sa hodí do lona; ale od Hospodina je všetok jeho súd.
Zlý clovek hladá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.
Srdce múdreho spravuje rozumne jeho ústa a na jeho rty pridáva naucenia.
Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.
Cesta lenocha je ako plot z trnia; ale draha úprimných je nasypaná a urovnaná.
Pred skrúšením chodí pýcha a pred pádom povyšovania sa ducha.
V srdci rozumného odpocíva múdrost, a to, co je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná.
Svetlo ocí pôsobí srdcu radost; dobrá zvest dodáva kostiam tuku.
Ohavnostou Hospodinovi je cesta bezbožného; ale toho, kto sa ženie za spravedlivostou, miluje.
