Majetok, hriešne nadobudnutý, sa bude umenšovat; ale ten, kto sbiera rukou, rozmnoží.

Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známostou.

Dobrý zanecháva dedicstvo až synom synov, a majetok toho, kto hreší, je zachovaný spravedlivému.

Clovek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.

Múdry syn prijíma kázen otcovu, ale posmievac nepocúva žehrania.

Múdrostou opatrného je rozumiet svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lest.

Ocakávanie, ktoré sa odtahuje, robí srdce chorým; ale splnená žiadost je stromom života.

Zlí sa budú musiet zohnút pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého.

Mnoho pokrmu je na cerstvo zoranej roli chudobných, a niekto hynie pre neporiadok.

Bezúhonnost úprimných ich povedie, a spreneverilcov zahubí ich vlastná prevrátenost.

Kde nieto múdrej správy, padá lud, a záchrana je vo množstve radcov.

Ako prejde víchrica, už aj nieto bezbožníka; ale spravedlivý je základom vecnosti.

Nepomôže majetok v den zúrivého hnevu, ale spravedlivost vytrhne zo smrti.

Velmi si škodí clovek, ked sa zarucuje za cudzieho; ale ten, kto nenávidí rukojemstva, je bezpecný.

Jako ocot zubom a jako dym ociam, tak je lenivý tým, ktorí ho posielajú.

Spravedlivost bezúhonného urovnáva jeho cestu, a bezbožník padne svojou vlastnou bezbožnostou.

Bázen Hospodinova pridáva dní, a roky bezbožných bývajú ukrátené.

Spravedlivost úprimných ich vytrhne, ale tí, ktorí robia neverne, budú lapení v zlobe.

Ocakávanie spravedlivých je radost, ale nádej bezbožných zahynie.

Ked zomiera bezbožný clovek, hynie nádej; hynie aj ocakávanie velkých síl.

Cesta Hospodinova je pevnostou bezúhonnosti a zkazou tým, ktorí páchajú neprávost.