Ten, kto zdrža svoje reci, vie co je známost; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.

Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.

Meno Hospodinovo je pevnou vežou, do nej sa utecie spravedlivý a bude vyvýšený.

Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.

Smrt i život je v ruke jazyka, a ten, kto ho miluje, bude jest jeho ovocie.

Aj blázon, ked mlcí, býva považovaný za múdreho, ked si zapcháva svoje rty, za rozumného.

Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnost, robí to nato, aby našiel dobré.

Majetok bohatého je jeho pevným mestom a jako vysoký múr v predstave jeho mysli.

Clovek velkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.

Ten, kto našiel ženu, našiel dobré a dosiahol priazne od Hospodina.

Ten, kto sa svojmyselne oddeluje, hladá to, co sa jemu lúbi, a stavia sa na odpor všetkému, co by prospelo.

Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.

Pred skrúšením povyšuje sa srdce cloveka, a pred slávou ide pokora.

Poslúchaj radu a prijmi kázen, aby si bol na koniec múdry.

Chudobný hovorí pokorne, prosiac; ale bohatý odpovedá tvrdo.

Blázon nemá záluby v rozumnosti, ale iba v tom, aby sa odkrylo jeho srdce.

Nesvedcí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedcí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.

Tomu, kto odpovedá, prv ako pocul, pocíta sa to za bláznovstvo a za hanbu.

Mnohé úmysly sú v srdci cloveka; ale rada Hospodinova, tá obstojí.

Clovek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený co do svojho jazyka, padne do zlého.

Clovek, ktorý hladá primnoho priatelov, robí to na vlastnú škodu; ale niekto milujúci pridrža sa vernejšie ako brat.