Je pokolenie, oj, aké vysoké sú jeho oci, a jeho riasy sú povznesené!

Slovami nebýva nakáznený sluha, lebo rozumie, ale neodpovedá.

Ten, kto sa nadeje na svoje srdce, je blázon; ale ten, kto chodí v múdrosti, unikne.

Ani som sa nenaucil múdrosti, ale známost Najsvätejšieho znám.

Múdry clovek, ktorý sa súdi s bláznom, už ci sa hnevá a ci sa smeje, jednako nemá pokoja.

Je pokolenie, ktorého zuby sú jako mece a jeho crenové zuby jako nože, aby zožieralo chudobných zo zeme a biednych zpomedzi ludí.

Ked vidíš cloveka, náhlivého v jeho reciach, vedz, že o bláznovi je viacej nádeje.

Ten, kto dáva chudobnému, nebude mat nedostatku; ale ten, kto zakrýva svoje oci, bude mat mnoho zlorecení.

Kto vystúpil hore na nebesia i sostúpil? Kto sobral vietor do svojich hrstí? Kto sviazal vody do rúcha? Kto postavil všetky konciny zeme? Co je jeho meno? A co meno jeho syna, ked vieš?

Mužovia krvi nenávidia bezúhonného; ale co do úprimných, tí hladajú zachovat jeho dušu.

Pijavica má dve dcéry, ktoré hovoria: Daj, daj! Tieto tri veci sa nenasýtia, štyri, ktoré nepovedia: Dost:

Ten, kto od mladosti mazná svojho sluhu, pozná, že naposledy bude synákom.

Ked povstávajú bezbožníci, skrýva sa clovek, a ked hynú, množia sa spravedliví.

Každá rec Božia je cistá jako zlato, precistené v ohni. On je štítom tým, ktorý sa utiekajú k nemu.

Ten, kto zavádza úprimných na zlú cestu, padne sám do svojej jamy, a bezúhonní zdedia dobré.

Ten, kto by ju chcel ukryt, ukrýva vietor, a olej sa vyskytne jeho pravici.

Hladiet na osobu nie je dobre; ale clovek sa casto pre kus chleba dopúšta prestúpenia.

A dostatok mlieka od kôz je na tvoj pokrm, na pokrm tvojho domu, a je životom tvojim dievkam.

Bohatý clovek je múdrym vo svojich ociach; ale rozumný chudobný ho vyzkúma.

Železo sa ostrí železom, a clovek ostrí tvár svojho blížneho.

Závistlivý clovek sa dychtivo ženie za majetkom a nevie, že prijde na neho núdza.