Smrt i život je v ruke jazyka, a ten, kto ho miluje, bude jest jeho ovocie.
Aj blázon, ked mlcí, býva považovaný za múdreho, ked si zapcháva svoje rty, za rozumného.
Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnost, robí to nato, aby našiel dobré.
Pociatok zvady je, ako ked pretrha voda hat; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.
Pracovitá duša pracuje sebe, lebo takého cloveka pobádajú jeho ústa.
Zlý clovek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár pocúva na jazyk, plný zkazy.
Ten, kto ospravedlnuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnostou Hospodinovi.
Nešlachetný muž beliálov kope zlé, a na jeho rtoch je nieco jako spalujúci ohen.
Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho ucinil; ten, kto sa raduje neštastiu, nebude bez trestu.
Naco je kúpne v ruke blázna kúpit múdrost, ked nemá rozumu?!
Prevrátený clovek rozsieva svár, a pletichár rozlucuje priatelov.
Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.
Priatel miluje každého casu, a v súžení sa rodí brat.
Ukrutný clovek mámi a zvádza svojho blížneho a vedie ho cestou nie dobrou.
Nesluší bláznovi vznešená rec a pravdaže ani kniežatu lživá rec.
Lepšie je byt poníženého ducha s pokornými ako delit korist s pyšnými.
Clovek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zarucuje pred svojím blížnym.
Zažmuruje svoje oci vymýšlajúc všelijakú prevrátenost, svierajúc svoje rty vykonáva zlé.
Ako drahokam býva úplatný dar v ociach toho, kto ho berie; k comukolvek sa obráti, darí sa mu.
Ten, kto pozoruje na slovo, najde dobré, a ten, kto sa nadeje na Hospodina, je blahoslavený.
Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hladá skrúšenie.
