Keby si blázna utlkol v mažiari tlkom medzi krúpami, neuhne od neho jeho bláznovstvo.
Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je krivých ciest a je bohatý.
Opatrný vidiac zlé skryje sa; hlupáci prejdúc zamiešajú sa a pykajú.
Clovek, obtažený ludskou krvou, uteká až do jamy; nech ho nepodporia!
Znaj dobre stav svojho drobného stáda a obrát svoj pozor na criedy dobytka.
Ten, kto pozoruje zákon, je rozumný syn, a ten kto sa druží so žrácmi, robí svojmu otcovi hanbu.
Vezmi jeho rúcho, lebo sa zarucil za cudzieho a za cudzozemku, vezmi jeho záloh.
Ten, kto chodí bezúhonný, bude zachránený; ale ten, kto je prevrátený co do svojich ciest, padne razom.
Lebo hojnost netrvá na veky, alebo ci azda trvá koruna z pokolenia na pokolenie?
Ten, kto rozmnožuje svoj majetok úžerou a úrokom, shromažduje ho tomu, kto sa zlutováva nad chudobnými.
Tomu, kto velkým hlasom dobrorecí svojmu priatelovi vstanúc skoro za rána, pocíta sa to za zlorecenie.
Ten, kto obrába svoju zem, nasýti sa chleba; ale ten, kto nasleduje zahálacov, nasýti sa chudoby.
Severný vietor plodí dážd a hnevlivú tvár jazyk, ktorý tajne škodí.
Ten, kto kope jamu, padne do nej, a kto valí kamen, obráti sa do neho.
Usekáva nohy, ukrutnost pije ten, kto posiela slová po bláznovi.
Psa chytá za uši ten, kto idúc pomimo mieša sa do sporu, ktorý sa ho netýka.
Lepšie je bývat volakde v kúte na streche ako so svárlivou ženou v spolocnom dome.
Lživý jazyk nenávidí tých, ktorých zdrtil, a úlisné ústa spôsobujú pád.
Jako visiac opálajú sa nohy chromého, tak príslovie v ústach bláznov.
Jako šialenec, ktorý vrhá iskry, šípy a smrt,
Studená voda cerstvá na vypráhlu dušu a dobrá zvest z dalekej zeme.
