Dobrý zanecháva dedicstvo až synom synov, a majetok toho, kto hreší, je zachovaný spravedlivému.

Clovek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.

Múdry syn prijíma kázen otcovu, ale posmievac nepocúva žehrania.

Múdrostou opatrného je rozumiet svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lest.

Ocakávanie, ktoré sa odtahuje, robí srdce chorým; ale splnená žiadost je stromom života.

Zlí sa budú musiet zohnút pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého.

Mnoho pokrmu je na cerstvo zoranej roli chudobných, a niekto hynie pre neporiadok.

Z ovocia svojich úst bude každý jest dobré; ale duša tých, ktorí robia neverne, sa najie ukrutnosti.

Bláznom sa posmieva obet za hriech; ale medzi úprimnými je záluba.

Ten, kto pohrda slovom Božím, škodí sám sebe; ale tomu, kto sa bojí prikázania, bude odplatené.

I svojmu blížnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú.

Ten, kto zdržuje svoj prút, nenávidí svojho syna; ale ten, kto ho miluje, kázni ho zavcasu.

Ten, kto strežie svoje ústa, ostríha svoju dušu; kto príliš roztvára svoje rty, na toho prijde zkaza.

Srdce zná horkost svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí.

Naucenie múdreho je pramenom života, vyhnút sa osídlam smrti.

Ten, kto pohrda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zlutováva nad strápenými, je blahoslavený.

Neprihodí sa spravedlivému nijaká zlá vec; ale bezbožníci budú plní zlého.

Spravedlivý jie do sýtosti svojej duše; ale život bezbožníkov trpí nedostatkom.

Žiada si a nemá duša lenocha, a duša usilovných sa vytucí.

Dom bezbožných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitat.

Dobrý rozum dodáva miloty; a cesta tých, ktorí robia neverne, je tvrdá.