Lenoch neorie pre zimu, a potom žiada v žatve, ale nieto.

Poklady, nahromadené lživým jazykom, sú pominutelnou márnostou tých, ktorí hladajú smrt.

Je zlato a množstvo periel; ale rty známosti sú drahocennou nádobou.

Bázen Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.

Múdry král rozptyluje bezbožníkov a uvodí na nich kolo.

Rada v srdci muža je ako hlboké vody; ale umný muž ju vyváži.

Zkaza bezbožných odvlecie aj ich samých, lebo sa vzpecujú cinit súd.

Vezmi jeho rúcho, lebo sa zarucil za cudzieho, a za cudzozemku, vezmi od neho záloh.

Lenoch skrýva svoju ruku vo vacku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.

Dych cloveka je sviecou Hospodinovou, ktorá zpytuje všetky vnútornosti jeho života.

Mnohý clovek sa stretne s mužom, ktorý mu preukáže nejaké milosrdenstvo; ale verného muža spolahlivého kto najde?

Ked prijde bezbožník, prijde aj pohrdanie a s nevážnostou potupa.

Rozum cloveka zdrža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejst ponad previnenie.

Mužný duch znáša svoju nemoc; ale zroneného ducha kto unesie?

Žiadost cloveka je preukazovat svoju milost; ale lepší je chudobný ako lhár.

Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovat otec blázna.

Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon.

Slová úst muža sú jako hlboké vody, rozvodnený potok pramen múdrosti.

Hnev králov je ako revanie mladého lva; ale jeho láskavost ako rosa na bylinu.

Srdce rozumného nadobudne známosti, a ucho múdrych hladá známost.

Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.