Oci Hospodinove strážia známost; ale prevracia reci toho, kto robí neverne.

Múdry vyšiel hore do mesta hrdinov a zboril pevnost, na ktorú sa nadejali.

Bohatý a chudobný sa stretávajú; ten, ktorý ich všetkých ucinil, je Hospodin.

Spravedlivý sa ucí na dome bezbožníka, ked Bôh podvracia bezbožných vrhajúc ich do zlého.

Lenoch hovorí: Lev je vonku, budem zabitý prostred niektorej z ulíc.

Ten, kto ostríha svoje ústa a svoj jazyk, ostríha svoju dušu od úzkostí.

Opatrný, ked vidí zlé, skryje sa; ale hlupáci prejdú a pykajú.

Ten, kto zapcháva svoje ucho, aby nepocul kriku chudobného, bude tiež raz volat, ale nebude vyslyšaný.

Ústa cudzích žien sú hlbokou jamou; na koho sa velmi hnevá Hospodin, ten ta padne.

Na cest je clovekovi sediet prec od sporu; ale každý blázon, kto sa pletie.

Myšlienky usilovného vedú iba k zisku; ale každý, kto spiecha, robí to iba na nedostatok.

Zlé je, zlé, hovorí ten, kto kupuje, a ked odíde, vtedy sa chváli.

Osídlom je clovekovi nerozmyslene vyriect: Sväté, a po daných sluboch vyhladávat.

Lenoch neorie pre zimu, a potom žiada v žatve, ale nieto.

Poklady, nahromadené lživým jazykom, sú pominutelnou márnostou tých, ktorí hladajú smrt.

Je zlato a množstvo periel; ale rty známosti sú drahocennou nádobou.

Bázen Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.

Múdry král rozptyluje bezbožníkov a uvodí na nich kolo.

Rada v srdci muža je ako hlboké vody; ale umný muž ju vyváži.

Zkaza bezbožných odvlecie aj ich samých, lebo sa vzpecujú cinit súd.

Vezmi jeho rúcho, lebo sa zarucil za cudzieho, a za cudzozemku, vezmi od neho záloh.