Jako visiac opálajú sa nohy chromého, tak príslovie v ústach bláznov.

Jako šialenec, ktorý vrhá iskry, šípy a smrt,

Studená voda cerstvá na vypráhlu dušu a dobrá zvest z dalekej zeme.

Nechlúb sa zajtrajším dnom, lebo nevieš, co ešte splodí den.

Jako keby niekto vložil kamen do praku, tak ten, kto dáva bláznovi cest.

taký je clovek, ktorý oklamal svojho blížneho a hovorí: Ved ja len žartujem.

Pošliapaný pramen a zkazený zdroj, to je spravedlivý, ktorý sa kláti pred bezbožným.

Nech ta chváli iný, a nie tvoje ústa, cudzí, a nie tvoje rty.

Jako ked sa dostane trn do ruky opilého, tak je aj príslovie v ústach bláznov.

Našiel si med; jedz tolko, co ti je dost, aby si sa ho nepresýtil a vyvrátil by si ho.

Ked neni dreva, zhasne ohen, a ked niet pletichára, utíchne svár.

Jest mnoho medu nie je dobre, tak vyhladávat vlastnú slávu nie je slávou.

Tiaž kamena a váha piesku je velká; ale hnev blázna je tažší nad to oboje.

Jako strelec, ktorý raní všetko, tak i ten, kto najíma blázna, i ten, kto najíma idúcich pomimo, sú jedno.

Zdržuj svoju nohu od domu svojho blížneho, aby sa ta nenasýtil a vzal by ta v nenávist.

Vyhaslý uhol pridat k žeravému uhliu a drevo k ohnu, tak i svárlivý clovek roznietit spor.

Preborené mesto, bez múru, je muž, ktorý neovláda svojho ducha.

Ukrutná vec je prchlivost, a povodnou je hnev; ale kto obstojí pred závistou?

Jako sa pes navráti ku svojmu vývratku, tak i blázon opakuje svoje bláznovstvo.

Ale tým, ktorí karhajú, to bude krásnym, a prijde na nich požehnanie dobrého.

Slávou Božou je ukryt vec, a slávou králov je vyzkúmat vec.