Ked nieto videnia, je lud rozpustilý; ale ten, kto ostríha zákon, je blahoslavený.
Nenasytný clovek hrabivý vzbudzuje svár; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, sa vytucí.
Je isté, že som nerozumnejší než obycajný clovek a nemám rozumnosti iných ludí.
Posmievacní mužovia rozdúchavajú mesto; ale múdri odvracajú hnev.
Je pokolenie, oj, aké vysoké sú jeho oci, a jeho riasy sú povznesené!
Slovami nebýva nakáznený sluha, lebo rozumie, ale neodpovedá.
Ten, kto sa nadeje na svoje srdce, je blázon; ale ten, kto chodí v múdrosti, unikne.
Ani som sa nenaucil múdrosti, ale známost Najsvätejšieho znám.
Múdry clovek, ktorý sa súdi s bláznom, už ci sa hnevá a ci sa smeje, jednako nemá pokoja.
Je pokolenie, ktorého zuby sú jako mece a jeho crenové zuby jako nože, aby zožieralo chudobných zo zeme a biednych zpomedzi ludí.
Ked vidíš cloveka, náhlivého v jeho reciach, vedz, že o bláznovi je viacej nádeje.
Ten, kto dáva chudobnému, nebude mat nedostatku; ale ten, kto zakrýva svoje oci, bude mat mnoho zlorecení.
Kto vystúpil hore na nebesia i sostúpil? Kto sobral vietor do svojich hrstí? Kto sviazal vody do rúcha? Kto postavil všetky konciny zeme? Co je jeho meno? A co meno jeho syna, ked vieš?
Kto odvracia svoje ucho, aby nepocul zákona, toho i modlitba je ohavnostou.
Ustavicné kvapkanie v den prívalu a svárlivá žena sú si rovné.
Verný clovek dosiahne mnoho rôzneho požehnania; ale ten, kto sa ponáhla zbohatnút, nebude bez viny.
Barance sú na tvoj odev, a plácou pola sú kozli.
Ten, kto zavádza úprimných na zlú cestu, padne sám do svojej jamy, a bezúhonní zdedia dobré.
Ten, kto by ju chcel ukryt, ukrýva vietor, a olej sa vyskytne jeho pravici.
Hladiet na osobu nie je dobre; ale clovek sa casto pre kus chleba dopúšta prestúpenia.
A dostatok mlieka od kôz je na tvoj pokrm, na pokrm tvojho domu, a je životom tvojim dievkam.
