Srdce rozumného hladá známost; ale ústa bláznov sa pasú na bláznovstve.

Zálubou králov sú rty spravedlivosti, a toho, kto hovorí pravdu, milujú.

Dom pyšných vytrhne Hospodin a postaví pevne medzu vdovy.

Zdravý jazyk je stromom života; ale prevrátenost v nom je skrúšením ducha.

Uval na Hospodina svoje diela, a tvoje myšlienky budú stát pevne.

Všetky dni chudobného cloveka utrápeného sú zlé; ale ten, kto je veselého srdca, má vždycky hody.

Prudký hnev králov hotoví poslovia smrti; ale múdry muž ho mieri.

Ohavnostou sú Hospodinovi myšlienky zlého, ale cistými sú mu príjemné reci.

Blázon pohrda káznou svojho otca; ale ten, kto zachováva karhanie, nadobudne opatrnosti.

Hospodin ucinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dnu zlého.

Hriešnikov bude prenasledovat zlé; ale spravedlivým odplatí Bôh dobrým.

Vo množstve ludu je sláva králova; ale kde niet ludí, zkaza vladára.

Na stezke spravedlivosti je život, a na jej ceste, na jej chodníku niet smrti.

Id zpred muža blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti.

Majetok, hriešne nadobudnutý, sa bude umenšovat; ale ten, kto sbiera rukou, rozmnoží.

Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známostou.

Dobrý zanecháva dedicstvo až synom synov, a majetok toho, kto hreší, je zachovaný spravedlivému.

Clovek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.

Múdry syn prijíma kázen otcovu, ale posmievac nepocúva žehrania.

Múdrostou opatrného je rozumiet svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lest.

Ocakávanie, ktoré sa odtahuje, robí srdce chorým; ale splnená žiadost je stromom života.