Lepší pokrm zo zeliny, kde je láska, ako vykrmený vôl a s ním nenávist.

Nadobudnút múdrosti, oj, o kolko je to lepšie ako zlato! A nadobudnút rozumnosti je výbornejšie nad striebro.

Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho ucinil, a ctí ho ten, kto sa zlutováva nad biednym.

Srdce spravedlivého rozmýšla, co odpovedat; ale ústa bezbožných vylievajú všelijakú zlost.

Rty múdrych rozsievajú známost, ale srdce bláznov nie tak.

Milostou a pravdou sa pokrýva neprávost, a v bázni Hospodinovej leží múdrost a sila odstúpit od zlého.

Hnevivý clovek vzbudzuje svár; ale pomalý do hnevu upokojuje spor.

Hradskou cestou úprimných je odstúpit od zlého; ten, kto ostríha svoju dušu, strežie svoju cestu.

Vo svojom neštastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti.

Hospodin je daleko od bezbožných, ale modlitbu spravedlivých cuje.

Obet bezbožných je ohavnostou Hospodinovi; ale modlitba úprimných sa mu lúbi.

Ked sa lúbia Hospodinovi cesty cloveka, upokojuje i jeho nepriatelov naproti nemu.

Cesta lenocha je ako plot z trnia; ale draha úprimných je nasypaná a urovnaná.

Pred skrúšením chodí pýcha a pred pádom povyšovania sa ducha.

V srdci rozumného odpocíva múdrost, a to, co je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná.

Svetlo ocí pôsobí srdcu radost; dobrá zvest dodáva kostiam tuku.

Ohavnostou Hospodinovi je cesta bezbožného; ale toho, kto sa ženie za spravedlivostou, miluje.

Lepšie málo v spravedlivosti ako množstvo dôchodkov v nespravedlivosti.

Múdry syn robí otcovi radost; ale bláznivý clovek pohrda svojou matkou.

Spravedlivost vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom.

Ucho, ktoré poslúcha karhanie života, bude bývat medzi múdrymi.