Blázon pohrda káznou svojho otca; ale ten, kto zachováva karhanie, nadobudne opatrnosti.

Hospodin ucinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dnu zlého.

Lepšie málo v bázni Hospodinovej ako veliký poklad a v nom nepokoj.

Vo svetle tvári královej je život, a jeho láskavost je ako oblak jarného dažda.

Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závist.

Lakomec, ktorý dychtí po zisku, trápi svoj dom; ale ten, kto nenávidí darov, bude žit.

V dome spravedlivého je velký dostatok; ale v dôchodku bezbožného zmätok.

Ohavnostou je Hospodinovi každý vysokomyselného srdca; keby si hned vzal pomoc na pomoc, nebude bez trestu.

Lepší pokrm zo zeliny, kde je láska, ako vykrmený vôl a s ním nenávist.

Nadobudnút múdrosti, oj, o kolko je to lepšie ako zlato! A nadobudnút rozumnosti je výbornejšie nad striebro.

Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho ucinil, a ctí ho ten, kto sa zlutováva nad biednym.

Srdce spravedlivého rozmýšla, co odpovedat; ale ústa bezbožných vylievajú všelijakú zlost.

Rty múdrych rozsievajú známost, ale srdce bláznov nie tak.

Milostou a pravdou sa pokrýva neprávost, a v bázni Hospodinovej leží múdrost a sila odstúpit od zlého.

Hnevivý clovek vzbudzuje svár; ale pomalý do hnevu upokojuje spor.

Hradskou cestou úprimných je odstúpit od zlého; ten, kto ostríha svoju dušu, strežie svoju cestu.

Vo svojom neštastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti.

Hospodin je daleko od bezbožných, ale modlitbu spravedlivých cuje.

Obet bezbožných je ohavnostou Hospodinovi; ale modlitba úprimných sa mu lúbi.

Ked sa lúbia Hospodinovi cesty cloveka, upokojuje i jeho nepriatelov naproti nemu.

Cesta lenocha je ako plot z trnia; ale draha úprimných je nasypaná a urovnaná.