Dych cloveka je sviecou Hospodinovou, ktorá zpytuje všetky vnútornosti jeho života.

Mnohý clovek sa stretne s mužom, ktorý mu preukáže nejaké milosrdenstvo; ale verného muža spolahlivého kto najde?

Chutný je clovekovi chlieb falše; ale potom sa jeho ústa naplnia štrkom.

Ked nabiješ posmievaca, hlupák sa naucí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.

Milost a pravda strážia krála, a milostou podopiera svoj trón.

Spravedlivý chodí vo svojej bezúhonnosti; blahoslavení sú jeho synovia po nom.

Úmysly stoja, ked sú podoprené radou, a múdrym riadením ved vojnu.

Ten, kto hubí otca, núti matku utekat, syn, ktorý robí hanbu a potupu.

Ozdobou mládencov je ich sila a okrasou starcov šediny.

Král sediac na súdnej stolici rozhána svojimi ocima všetko zlé.

Pletichár túlajúc sa odkrýva tajomstvo, a preto s tým, kto príliš otvára svoje rty, sa neplet.

Dar cloveka upriestrannuje mu a vedie ho pred velkých.

Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.

Bláznovstvo cloveka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.

Rty blázna vchádzajú do sporu, a jeho ústa volajú po úderoch.

Dom a majetok sú dedicstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.

Spravedlivým sa vidí ten, kto je prvý vo svojom spore; ale ked prijde jeho blížny, ide mu na dno.

Na tvári rozumného vidiet múdrost; ale oci blázna behajú až na koniec zeme.

Majetok pridáva mnoho priatelov; ale chudobný býva odlúcený aj od svojho priatela.

Ústa blázna sú jeho zkazou, a jeho rty osídlom jeho duši.

Lenivost ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lacniet.