Láska sa stáva tým viac záležitosťou tela, čím viac prehlasuje, že je len záležitosťou duše. (Ambrogio Sto)
Si ako kvapka rosy na lupienkoch ruží. Z tej kvapky sa ruža napiť túži. Aj ja sa z tej kvapky napiť chcem, lebo bez nej zahyniem, lebo ťa Láska strašne milujem!
Láska je raz horká, raz sladká, raz roztúžená, potom beznádejná, raz krátka, raz večná a potom jedinečná.
Láska je ako more, ako nekončiaci vodopád. Niekedy si hore, niekedy zas znášaš ťažký pád.
Keď sa rozdávala pýcha, stála si v rade na konci. Keď krása, bola si v rade prvá. Keď sa delila láska, ja som ťa nechtiac predbehol, a za “trest” mám: Veľmi Ťa ľúbiť.
Láska je pravým šťastím života, láska je najkrajší cit, spoznala som ťa a nemôžem bez teba žiť.
Čo možno vziať a čo zároveň všetko berie? Láska!