mravci, lud nie silný, ktorí však v lete pripravujú svoj pokrm;

Robí drahé plátno a predáva a opasky predáva Kananejcovi-kupcovi.

Nedaj svojej sily ženám ani svojich ciest tým, ktoré privodia králov na zkazu.

Je pokolenie, ktorého zuby sú jako mece a jeho crenové zuby jako nože, aby zožieralo chudobných zo zeme a biednych zpomedzi ludí.

Múdry clovek, ktorý sa súdi s bláznom, už ci sa hnevá a ci sa smeje, jednako nemá pokoja.

Ked vidíš cloveka, náhlivého v jeho reciach, vedz, že o bláznovi je viacej nádeje.

Kto vystúpil hore na nebesia i sostúpil? Kto sobral vietor do svojich hrstí? Kto sviazal vody do rúcha? Kto postavil všetky konciny zeme? Co je jeho meno? A co meno jeho syna, ked vieš?

Ten, kto dáva chudobnému, nebude mat nedostatku; ale ten, kto zakrýva svoje oci, bude mat mnoho zlorecení.

Pijavica má dve dcéry, ktoré hovoria: Daj, daj! Tieto tri veci sa nenasýtia, štyri, ktoré nepovedia: Dost:

Mužovia krvi nenávidia bezúhonného; ale co do úprimných, tí hladajú zachovat jeho dušu.

Ten, kto od mladosti mazná svojho sluhu, pozná, že naposledy bude synákom.

Každá rec Božia je cistá jako zlato, precistené v ohni. On je štítom tým, ktorý sa utiekajú k nemu.

Ked povstávajú bezbožníci, skrýva sa clovek, a ked hynú, množia sa spravedliví.

peklo a život neplodnej; zem sa nenasýti vody, a ohen nepovie: Dost.

Blázon vypúšta všetkého svojho ducha; ale múdry ho zdrža zpät a krotí.

Hnevivý clovek vzbudzuje svár a prchký clovek sa dopúšta mnoho prestúpení.

Nepridaj k jeho slovám, aby ta neskáral, a bol by si postihnutý v lži.

Clovek, mnoho ráz karhaný, zatvrdzuje svoju šiju; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.

Oko, ktoré sa vysmieva otcovi a pohrda poslušnostou matky, vyklujú potocní havrani, a zožerú ho orlícatá.

Panovník, ktorý pozoruje ušima na lživé slovo, máva všetkých svojich sluhov bezbožníkov.

Pýcha cloveka ponižuje ho; ale ten, kto je poníženého ducha, dosiahne slávy.