Bláznovstvo cloveka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.
Rty blázna vchádzajú do sporu, a jeho ústa volajú po úderoch.
Dom a majetok sú dedicstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.
Ten, kto je múdreho srdca, volá sa rozumný, a sladkost rtov pridáva naucenia.
Lepší ten, kto je pomalý do hnevu, ako silák, a kto panuje nad svojím duchom, ako ten, kto zaujal mesto.
Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako co by niekto blázna sto ráz nabil.
Rozum je pramenom života tým, ktorí ho majú; ale káznou bláznov je bláznovstvo.
Los sa hodí do lona; ale od Hospodina je všetok jeho súd.
Zlý clovek hladá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.
Srdce múdreho spravuje rozumne jeho ústa a na jeho rty pridáva naucenia.
Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.
Nech nadíde osirelá medvedica na cloveka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.
Plástom medu sú lúbezné reci, sladkostou duši a lekárstvom kosti.
Rozumný sluha bude panovat nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude delit dedicstvo.
Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho cloveka neuhne zlé.
Niektorá cesta je priamou pred clovekom; ale jej koniec cestami smrti.
Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin.
Pociatok zvady je, ako ked pretrha voda hat; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.
Pracovitá duša pracuje sebe, lebo takého cloveka pobádajú jeho ústa.
Zlý clovek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár pocúva na jazyk, plný zkazy.
Ten, kto ospravedlnuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnostou Hospodinovi.
