Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohrda svojimi cestami, zomrie.

Brat, urazený neverou, vzdoruje viac ako silné mesto, a zvady sú jako závora hradu.

Ani pokutovat spravedlivého nie je dobré jako ani bit kniežatá pre úprimnost.

Mnohí sa lichotne koria kniežatu, a každý je priatelom clovekovi, ktorý dáva dary.

Aj nedbalý vo svojej práci je bratom toho, kto robí zkazu.

Ten, kto sa zlutováva nad chudobným, požiciava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.

Život každého cloveka nasýti sa ovocia jeho úst; každý sa nasýti úrody svojich rtov.

Ten, kto zdrža svoje reci, vie co je známost; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.

Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.

Meno Hospodinovo je pevnou vežou, do nej sa utecie spravedlivý a bude vyvýšený.

Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.

Smrt i život je v ruke jazyka, a ten, kto ho miluje, bude jest jeho ovocie.

Aj blázon, ked mlcí, býva považovaný za múdreho, ked si zapcháva svoje rty, za rozumného.

Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnost, robí to nato, aby našiel dobré.

Majetok bohatého je jeho pevným mestom a jako vysoký múr v predstave jeho mysli.

Clovek velkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.

Ten, kto našiel ženu, našiel dobré a dosiahol priazne od Hospodina.

Ten, kto sa svojmyselne oddeluje, hladá to, co sa jemu lúbi, a stavia sa na odpor všetkému, co by prospelo.

Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.

Pred skrúšením povyšuje sa srdce cloveka, a pred slávou ide pokora.

Poslúchaj radu a prijmi kázen, aby si bol na koniec múdry.