Lenoch skrýva svoju ruku vo vacku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.
Dych cloveka je sviecou Hospodinovou, ktorá zpytuje všetky vnútornosti jeho života.
Mnohý clovek sa stretne s mužom, ktorý mu preukáže nejaké milosrdenstvo; ale verného muža spolahlivého kto najde?
Chutný je clovekovi chlieb falše; ale potom sa jeho ústa naplnia štrkom.
Ked nabiješ posmievaca, hlupák sa naucí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.
Milost a pravda strážia krála, a milostou podopiera svoj trón.
Spravedlivý chodí vo svojej bezúhonnosti; blahoslavení sú jeho synovia po nom.
Úmysly stoja, ked sú podoprené radou, a múdrym riadením ved vojnu.
Ten, kto hubí otca, núti matku utekat, syn, ktorý robí hanbu a potupu.
Ozdobou mládencov je ich sila a okrasou starcov šediny.
Král sediac na súdnej stolici rozhána svojimi ocima všetko zlé.
Nie je dobré hladiet na osobu bezbožného, tak aby niekto zohnul spravedlivého v súde.
Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.
Dar cloveka upriestrannuje mu a vedie ho pred velkých.
Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.
Bláznovstvo cloveka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.
Rty blázna vchádzajú do sporu, a jeho ústa volajú po úderoch.
Dom a majetok sú dedicstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.
Spravedlivým sa vidí ten, kto je prvý vo svojom spore; ale ked prijde jeho blížny, ide mu na dno.
Na tvári rozumného vidiet múdrost; ale oci blázna behajú až na koniec zeme.
Majetok pridáva mnoho priatelov; ale chudobný býva odlúcený aj od svojho priatela.