Ozdobou mládencov je ich sila a okrasou starcov šediny.

Král sediac na súdnej stolici rozhána svojimi ocima všetko zlé.

Pletichár túlajúc sa odkrýva tajomstvo, a preto s tým, kto príliš otvára svoje rty, sa neplet.

Prestan, môj synu, prestan poslúchat naucenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti.

Modriny rán sú liecivou mastou na zlého a údery vnútornosti života.

Kto môže povedat: Ocistil som svoje srdce, som cistý od svojho hriechu?

Kto zlorecí svojmu otcovi alebo svojej materi, toho svieca zhasne v najväcšej tme.

Nešlachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávost.

Srdce královo v ruke Hospodinovej ako potôcky vody: kamkolvek chce, ta ho nakloní.

Dvojaké závažie a dvojaká miera, to je oboje ohavnostou Hospodinovi.

Dedicstvo nadobudnuté na pociatku chvatom, nebýva na koniec požehnané.

Na posmievacov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.

Každá cesta cloveka je priama v jeho ociach; ale ten, kto zpytuje srdcia, je Hospodin.

Už i chlapca sa pozná po svojich skutkoch, ci je cisté alebo ci je spravedlivé jeho dielo.

Nepovedz: Odplatím zlé! Ocakávaj na Hospodina, a pomôže ti.

Víno je posmievac, opojný nápoj nepokojný, a preto nikto, kto blúdi v nom, nebude múdry.

Cinit spravedlivost a súd má radšej Hospodin ako obet.

Ucho, ktoré cuje, a oko, ktoré vidí, to oboje ucinil Hospodin.

Ohavnostou je Hospodinovi dvojaké závažie a falošná váha nie je dobrá.

Hrôza králova je ako revanie mladého lva; ten, kto vyvolá jeho hnev, hreší proti svojej duši.

Vysokost ocí a nadutá širokost srdca jako i gazdovanie bezbožných je hriech.