Štyri veci sú ináce malými na zemi, ale sú nadmier múdre:

Jej muž je známy v bránach, ked sedáva so starcami zeme.

Co, môj synu, a co synu môjho lona, a co, synu mojich slubov?

Hladá vlnu a lan a pracuje so zálubou svojimi rukami.

Slovami nebýva nakáznený sluha, lebo rozumie, ale neodpovedá.

Ten, kto sa nadeje na svoje srdce, je blázon; ale ten, kto chodí v múdrosti, unikne.

Ani som sa nenaucil múdrosti, ale známost Najsvätejšieho znám.

Múdry clovek, ktorý sa súdi s bláznom, už ci sa hnevá a ci sa smeje, jednako nemá pokoja.

Je pokolenie, ktorého zuby sú jako mece a jeho crenové zuby jako nože, aby zožieralo chudobných zo zeme a biednych zpomedzi ludí.

Ked vidíš cloveka, náhlivého v jeho reciach, vedz, že o bláznovi je viacej nádeje.

Ten, kto dáva chudobnému, nebude mat nedostatku; ale ten, kto zakrýva svoje oci, bude mat mnoho zlorecení.

Kto vystúpil hore na nebesia i sostúpil? Kto sobral vietor do svojich hrstí? Kto sviazal vody do rúcha? Kto postavil všetky konciny zeme? Co je jeho meno? A co meno jeho syna, ked vieš?

Mužovia krvi nenávidia bezúhonného; ale co do úprimných, tí hladajú zachovat jeho dušu.

Pijavica má dve dcéry, ktoré hovoria: Daj, daj! Tieto tri veci sa nenasýtia, štyri, ktoré nepovedia: Dost:

Ten, kto od mladosti mazná svojho sluhu, pozná, že naposledy bude synákom.

Ked povstávajú bezbožníci, skrýva sa clovek, a ked hynú, množia sa spravedliví.

Každá rec Božia je cistá jako zlato, precistené v ohni. On je štítom tým, ktorý sa utiekajú k nemu.

Blázon vypúšta všetkého svojho ducha; ale múdry ho zdrža zpät a krotí.

peklo a život neplodnej; zem sa nenasýti vody, a ohen nepovie: Dost.

Hnevivý clovek vzbudzuje svár a prchký clovek sa dopúšta mnoho prestúpení.

Clovek, mnoho ráz karhaný, zatvrdzuje svoju šiju; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.