Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.

Ani vtedy, ked je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.

Nie je dobré hladiet na osobu bezbožného, tak aby niekto zohnul spravedlivého v súde.

Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.

Dar cloveka upriestrannuje mu a vedie ho pred velkých.

Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.

Bláznovstvo cloveka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.

Rty blázna vchádzajú do sporu, a jeho ústa volajú po úderoch.

Dom a majetok sú dedicstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.

Spravedlivým sa vidí ten, kto je prvý vo svojom spore; ale ked prijde jeho blížny, ide mu na dno.

Na tvári rozumného vidiet múdrost; ale oci blázna behajú až na koniec zeme.

Majetok pridáva mnoho priatelov; ale chudobný býva odlúcený aj od svojho priatela.

Ústa blázna sú jeho zkazou, a jeho rty osídlom jeho duši.

Lenivost ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lacniet.

Los upokojuje zvady a robiac mier delí aj silných jedného od druhého.

Bláznivý syn je na mrzutost svojmu otcovi a na horkost tej, ktorá ho porodila.

Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.

Slová pletichára sú jako lahôdky a sostupujú do vnútorností života.

Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohrda svojimi cestami, zomrie.

Brat, urazený neverou, vzdoruje viac ako silné mesto, a zvady sú jako závora hradu.

Ani pokutovat spravedlivého nie je dobré jako ani bit kniežatá pre úprimnost.