Dokedyže budeš ležat, lenochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku? Tlačiť

Tlačiť

Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naucenia svojej matky; Tlačiť

Tlačiť

Napustila som svoju ložu myrrou, aloem a škoricou. Tlačiť

Tlačiť

A ked sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu. Tlačiť

Tlačiť

Ci azda múdrost nevolá a umnost nevydáva svojho hlasu? Tlačiť

Tlačiť

a videl som medzi hlúpymi, rozoznal som medzi synmi mládenca bez rozumu, Tlačiť

Tlačiť

Ja múdrost bývam s opatrnostou, a ja známost nachádzam dômyselnost. Tlačiť

Tlačiť

Ešte trochu pospat, trochu podriemat, trochu založit ruky poležat, Tlačiť

Tlačiť

priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavicne; ovin si ich okolo svojho hrdla. Tlačiť

Tlačiť

Pod, opájajme sa lúbostou až do rána a kochajme sa v milovaní. Tlačiť

Tlačiť

No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez rozumu; kto ide zahubit svoju dušu, ten to vykoná. Tlačiť

Tlačiť

Na vrchu vysokých miest, pri ceste, na rozcestí stojí; Tlačiť

Tlačiť

ktorý išiel ulicou vedla jej uhla a krácal cestou k jej domu, Tlačiť

Tlačiť

Bázen Hospodinova je nenávidiet zlé; pýchy a vysokomyselnosti a zlej cesty a úst prevrátenosti nenávidím. Tlačiť

Tlačiť

a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec. Tlačiť

Tlačiť

Ked budeš chodit, bude ta to vodit; ked budeš ležat a spat, bude strážit nad tebou, a ked sa prebudíš, bude to rozprávat s tebou. Tlačiť

Tlačiť

Lebo muž nie je doma; odišiel na dalekú cestu. Tlačiť

Tlačiť

Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená. Tlačiť

Tlačiť

vedla brán, pri vchode do mesta, tam, kade sa vchádza ku dveriam, volá mocne: Tlačiť

Tlačiť

na mraku, vecerom dna, v hustej tme noci a mrákavy. Tlačiť

Tlačiť

Nešlachetný clovek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst. Tlačiť

Tlačiť