Kto najde statocnú ženu chrabrú? Lebo jej cena je daleko nad perly. Tlačiť
pod sluhom, ked kraluje, a pod bláznom, ked sa nasýti chleba, Tlačiť
Nebojí sa za svoju celad snehu, lebo všetka jej celad je zaodiata v purpure, dvakrát farbenom. Tlačiť
lebo tlak na smotanu vyvodí maslo, a tlak na nos vyvodí krv, a tlak do hnevu vyvodí svár. Tlačiť
Spravedlivý zná súd chudobných; ale bezbožník nerozumie tolko, aby to poznal. Tlačiť
Je pokolenie, ktoré je cisté vo svojich ociach, a predsa nie je umyté od svojej necistoty. Tlačiť
Ked nieto videnia, je lud rozpustilý; ale ten, kto ostríha zákon, je blahoslavený. Tlačiť
Nenasytný clovek hrabivý vzbudzuje svár; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, sa vytucí. Tlačiť
Je isté, že som nerozumnejší než obycajný clovek a nemám rozumnosti iných ludí. Tlačiť
Posmievacní mužovia rozdúchavajú mesto; ale múdri odvracajú hnev. Tlačiť
Je pokolenie, oj, aké vysoké sú jeho oci, a jeho riasy sú povznesené! Tlačiť
Slovami nebýva nakáznený sluha, lebo rozumie, ale neodpovedá. Tlačiť
Ten, kto sa nadeje na svoje srdce, je blázon; ale ten, kto chodí v múdrosti, unikne. Tlačiť
Ani som sa nenaucil múdrosti, ale známost Najsvätejšieho znám. Tlačiť
Múdry clovek, ktorý sa súdi s bláznom, už ci sa hnevá a ci sa smeje, jednako nemá pokoja. Tlačiť
Je pokolenie, ktorého zuby sú jako mece a jeho crenové zuby jako nože, aby zožieralo chudobných zo zeme a biednych zpomedzi ludí. Tlačiť
Ked vidíš cloveka, náhlivého v jeho reciach, vedz, že o bláznovi je viacej nádeje. Tlačiť
Ten, kto dáva chudobnému, nebude mat nedostatku; ale ten, kto zakrýva svoje oci, bude mat mnoho zlorecení. Tlačiť
Kto vystúpil hore na nebesia i sostúpil? Kto sobral vietor do svojich hrstí? Kto sviazal vody do rúcha? Kto postavil všetky konciny zeme? Co je jeho meno? A co meno jeho syna, ked vieš? Tlačiť
Mužovia krvi nenávidia bezúhonného; ale co do úprimných, tí hladajú zachovat jeho dušu. Tlačiť
Pijavica má dve dcéry, ktoré hovoria: Daj, daj! Tieto tri veci sa nenasýtia, štyri, ktoré nepovedia: Dost: Tlačiť
