Rty blázna vchádzajú do sporu, a jeho ústa volajú po úderoch.

Dom a majetok sú dedicstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.

Spravedlivým sa vidí ten, kto je prvý vo svojom spore; ale ked prijde jeho blížny, ide mu na dno.

Na tvári rozumného vidiet múdrost; ale oci blázna behajú až na koniec zeme.

Majetok pridáva mnoho priatelov; ale chudobný býva odlúcený aj od svojho priatela.

Ústa blázna sú jeho zkazou, a jeho rty osídlom jeho duši.

Lenivost ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lacniet.

Los upokojuje zvady a robiac mier delí aj silných jedného od druhého.

Bláznivý syn je na mrzutost svojmu otcovi a na horkost tej, ktorá ho porodila.

Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.

Slová pletichára sú jako lahôdky a sostupujú do vnútorností života.

Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohrda svojimi cestami, zomrie.

Brat, urazený neverou, vzdoruje viac ako silné mesto, a zvady sú jako závora hradu.

Ani pokutovat spravedlivého nie je dobré jako ani bit kniežatá pre úprimnost.

Mnohí sa lichotne koria kniežatu, a každý je priatelom clovekovi, ktorý dáva dary.

Aj nedbalý vo svojej práci je bratom toho, kto robí zkazu.

Ten, kto sa zlutováva nad chudobným, požiciava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.

Život každého cloveka nasýti sa ovocia jeho úst; každý sa nasýti úrody svojich rtov.

Ten, kto zdrža svoje reci, vie co je známost; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.

Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.

Meno Hospodinovo je pevnou vežou, do nej sa utecie spravedlivý a bude vyvýšený.